Myslím, že mnohí z nás hoc na úrovni občan ? inštitúcia správanie sa
monopolov pocítili na vlastnej koži.
Minule mne: naša poštárka ma s doporučenou zásielkou nezastihla. A tak nezostalo
nič iné, ako s pečiatkou na poštu. Avšak tam mi zásielku odmietli vydať, že im
treba vidieť zakladacie listiny organizácie, pečiatka sa už nenosí. A ak chcem
bez problémov poštu preberať treba sa preukázať preukazom, ktorý mi vystavia.
Povedal som: V poriadku, vystavte mi preukaz.
Pýtajú zaň 48 korún!
To je Pošta na tom pri tých nehoráznych poplatkoch za svoje služby tak zle, že
nútia svojich zákazníkov za takúto samozrejmú službu platiť?!
Alebo: Stratila sa dobierka ktorú som poslal. Peniažky neprichádzali, a tak som
zašiel na reklamačné oddelenie. Po zaplatení istiny moju reklamáciu poznačili do
obrovskej knihy a odporučili čakať. Asi po mesiaci som dostal oznámenku, že
reklamácia je vyriešená, že sa môžem dostaviť. Potešený, že uvidím stratené
peniaze alebo zásielku som sa vybral na reklamačné. Tam mi oznámili: ?Reklamáciu
sme vybavili, oznamujeme Vám, že Vaša zásielka je stratená. Tu sa nám prosím
podpíšte. ? Nevedel som vtedy či sa mám smiať, či plakať.
Ďalší príbeh: Požiadal som banku o potvrdenie, že som ich klientom. Ochotne mi
vystavili potvrdenie na hlavičkovom papieri, len sa ma opýtali, či tých 100, -Sk
za tú službu mi môžu stiahnuť z účtu, alebo to zaplatím v hotovosti.
Ing. Richard Tušan, poslanec
