Deti, deti, deti!
Všetci hovoria o deťoch. Sú nová generácia, sú nevinné, bezbranné, bezmocné, pre
niekoho aj naivné, pretože nevedia toľko ako my. Dieťa treba chrániť,
usmerňovať, učiť, ale hlavne dať mu to čo potrebuje.
Neviem presne povedať ktorá generácia je tá, čo sa na ihriskách ešte nemohla
hrať lebo nebolo na akých, ktorá je tá čo by sa aj mohla hrať lebo bolo na čom,
ale niekto rýchlejší stihol z každého funkčného kúsku na ihrisku urobiť
nebezpečnú, neidentifikovateľnú vec. Viem, ale presne povedať ktorá generácia je
na tom najhoršie, tá najmladšia a to myslím vždy, či to bolo v 60-tych rokoch, v
80-tych rokoch, alebo v rokoch milénia ? 2000. Viem povedať, že v rokoch 60-tych
deti na tom neboli tak zle lebo na hry nemali toľko času a ak si aj našli čas,
našli si aj vhodné miesto na tú správnu hru. Záhrada a dvor boli vždy tým
správnym miestom ako a kde sa zabaviť. Ak by ste sa mojich rodičov opýtali na
aké ihrisko sa chodievali hrať povedia Vám ?hm... vieš, že my sme ihrisko ani
nemali, my sme sa hrali na susedovej záhrade?. Chcela som, ale povedať, že deťom
týchto rokov ani nemalo čo chýbať pretože nevedeli čo to ihrisko je.
Prišiel čas na naše deti. A je to tu! Začíname sa zaoberať otázkou prečo je tak
málo ihrísk, na ktorých by sa dalo hrať, tráviť voľný čas.
Zmapovala som svoje okolie, v akom stave sú ihriská kam sa chodia hrať naše deti
s babkou a dedkom a prišla som na to, že ľudia sú stále takí istí. Stále sa pár
ľudí snaží udržiavať ihriská v stave aby sa na nich dalo hrať. Sú aj takí ktorí
sa snažia za každú cenu ihriská zdevastovať, aby vyzerali podľa ich predstáv.
Jedným z bodov volebného programu na terajšie obdobie, bolo aj vybudovanie
detských ihrísk. Tento bod sa podarilo naplniť a v našej mestskej časti sú tri
ihriská.
Drevené hojdačky, lavičky a preliezky sú určené naším najmladším obyvateľom.
Dokedy si ich ale ešte užijú záleží od nás ostatných ? dospelých a skoro
dospelých.
Ing. Oľga Iglarčíková, poslankyňa
foto: Richard Tušan