V našej domácnosti k rybe na štedrovečernom stole už tradične patrí zemiakový šalát. Vždy sme si ho pripravovali podomácky. Každý ho robí inak. Ten náš pozostáva z uvarených v šupke (a potom očistených a nakrájaných) zemiakov, majonézy, uvarenej a ?nakockovanej? zeleniny (hlavne zeleru), nasekanej cibule a sterilizovanom hrášku. Majonézu už tradične pripravujem podomácky a vždy sa mi podarí až na druhý pokus (B).

Začnem pokusom A. Pripravím si dve vajíčka, poriadne oleja, aj pol litra, trocha octu, horčicu, trocha chrenu, zo dve tri kyslé uhorky, čierne mleté korenie a ponorný mixér. Začína to mixovaním prvého vajíčka a postupným pridávaním oleja. Tento pokus doteraz vždy končil neúspechom, pretože aj keď som toho oleja tam pridával véééľmi pomaly a aj pol litra, majonéza nie a nie hustnúť. V nádobke bola z toho len matná nažltlá riedka kvapalina. Čo s ňou? Čo asi...
Nasledoval plán B, majonézu vyšľahať odznova ručne. Vždy mi bolo ľúto neúspešného výsledku pokusu A. Minulý rok som už nemal času na ručné šľahanie a minul som všetok olej, a tak som do novej nádoby šupol vajíčko, rozšľahal ponorným mixérom a postupne som pridával výsledok pokusu A. Div sa svete, majonéza, lebo toto sa už majonézou skutočne dalo nazvať, začala okamžite hustnúť. Takú hustú som ručne ešte nikdy nevyšľahal.
Takto vznikol spôsob C, ktorý nazývam spôsobom prípravy pre lenivých.
Majonézu som odvtedy pripravil týmto spôsobom už niekoľkokrát, a musím povedať teraz už ľavou zadnou...
Dobrú chuť!

Ing. Richard Tušan