V našej domácnosti k rybe na štedrovečernom stole už tradične patrí zemiakový
šalát. Vždy sme si ho pripravovali podomácky. Každý ho robí inak. Ten náš
pozostáva z uvarených v šupke (a potom očistených a nakrájaných) zemiakov,
majonézy, uvarenej a ?nakockovanej? zeleniny (hlavne zeleru), nasekanej cibule a
sterilizovanom hrášku. Majonézu už tradične pripravujem podomácky a vždy sa mi
podarí až na druhý pokus (B).
Začnem pokusom A. Pripravím si dve vajíčka, poriadne oleja, aj pol litra,
trocha octu, horčicu, trocha chrenu, zo dve tri kyslé uhorky, čierne mleté
korenie a ponorný mixér. Začína to mixovaním prvého vajíčka a postupným
pridávaním oleja. Tento pokus doteraz vždy končil neúspechom, pretože aj keď som
toho oleja tam pridával véééľmi pomaly a aj pol litra, majonéza nie a nie
hustnúť. V nádobke bola z toho len matná nažltlá riedka kvapalina. Čo s ňou? Čo
asi...
Nasledoval plán B, majonézu vyšľahať odznova ručne. Vždy mi bolo ľúto
neúspešného výsledku pokusu A. Minulý rok som už nemal času na ručné šľahanie a
minul som všetok olej, a tak som do novej nádoby šupol vajíčko, rozšľahal
ponorným mixérom a postupne som pridával výsledok pokusu A. Div sa svete,
majonéza, lebo toto sa už majonézou skutočne dalo nazvať, začala okamžite
hustnúť. Takú hustú som ručne ešte nikdy nevyšľahal.
Takto vznikol spôsob C, ktorý nazývam spôsobom prípravy pre lenivých.
Majonézu som odvtedy pripravil týmto spôsobom už niekoľkokrát, a musím povedať
teraz už ľavou zadnou...
Dobrú chuť!
Ing. Richard Tušan